Ako nám stres škodí?
Stres bol, je a vždy bude súčasťou nášho každodenného života. Navyše je nevyhnutný, pretože bez neho by sme nedokázali reagovať na rôzne životné výzvy. Stres je vlastne reakcia nášho tela na stresory, teda vnútorné alebo vonkajšie podnety, udalosti alebo situácie, ktoré vnímame ako hrozbu.
V stresových situáciách nadobličky vylučujú viac hormónov, ktoré nás nútia konať: adrenalín, noradrenalín a kortizol. Keďže majú na starosti prípravu tela na boj či útek, zrýchľujú tep, zužujú cievy, zvyšujú hladinu cukru v krvi a krvný tlak. V takýchto chvíľach sú naše zmysly zbystrené, myšlienky sústredené, svaly napäté a plní energie.
Ale takáto zvýšená sekrécia, hoci nám pomáha šetriť hlavu, nie je určená na príliš časté zneužívanie.
Časom sa u nich v dôsledku stresujúceho života a preťažených nadobličiek môžu objaviť nejaké väčšie či menšie zdravotné problémy.
Kortizol – hlavný stresový hormón
Dominantným hormónom vylučovaným nadobličkami v stresových situáciách je kortizol (glukokortikoid) a jeho účelom je mobilizovať telo a dodať mu energiu potrebnú na prekonávanie problémov.
Hlavnými spúšťačmi zvýšenej sekrécie kortizolu je fyzická námaha (napr. intenzívny tréning alebo tvrdá a dlhodobá práca) a psychosociálne stresory (napr. problémy na pracovisku), ale aj hladovanie a negatívne myšlienky.
Hladiny kortizolu sa počas dňa menia s tým, že u zdravých ľudí sú najvyššie ráno, znížené popoludní a najnižšie neskoro večer, čo je denná doba určená na obmedzenie všetkých aktivít a odpočinku.
Keďže kortizol je hormón zodpovedný za okamžitú produkciu energie, počas dňa sa ho vylučuje viac vo všetkých situáciách, ktoré v tele spôsobujú stres.
Ak však neustále prežívame jednu stresovú situáciu za druhou, telo bude mať viac kortizolu, ako potrebuje.
Kortizol – hlavný stresový hormón
Hromadenie tuku
Stresová udalosť stimuluje vylučovanie kortizolu, ktorý posiela glukózu (cukor) do buniek, aby mali silu bojovať alebo utiecť. O dvadsať minút neskôr si však telo vypýta viac energie. Najčastejšie to vedie k túžbe po sladkých, mastných a slaných jedlách.
Narušená funkcia štítnej žľazy
Nadobličky a štítna žľaza sú si veľmi blízke. Keď sú nadobličky unavené, unaví sa aj štítna žľaza, takže začne vylučovať príliš málo alebo príliš veľa hormónu. A v závislosti od toho sa u nás môžu vyvinúť príznaky hypertyreózy alebo hypotyreózy, čo vytvára celý rad ďalších zdravotných problémov.
Estrogénová dominancia
Chronicky zvýšené hladiny kortizolu sú bezprostrednou príčinou estrogénovej dominancie.U žien sa podieľa okrem iného na zhoršení predmenštruačného syndrómu, absencii alebo oddialení ovulácie a poruche alebo absencii menštruácie a u mužov ovplyvňuje tvorbu testosterónu. Kortizol tiež zvyšuje hladinu prolaktínu v krvi a prolaktín zase destimuluje tvorbu progesterónu, čo ďalej prispieva k estrogénovej dominancii.
Osteoporóza
Chronicky zvýšené hladiny kortizolu môžu prispieť k vzniku osteopénie (úbytok kostnej hmoty) alebo zhoršiť osteoporózu. Kortizol negatívne ovplyvňuje tvorbu kostí tým, že znižuje aktivitu buniek zodpovedných za budovanie kostného tkaniva a zároveň zvyšuje rozklad kostí . Navyše, progesterón, ktorý hrá dôležitú úlohu pri podpore stavby kostí, je v tele počas stresu potláčaný vysokými hladinami kortizolu. Týmto mechanizmom môže dlhodobý stres znížiť kvalitu a hustotu kostí.
Problémy so srdcom
Nadmerné a časté vylučovanie adrenalínu a noradrenalínu v dôsledku stresu predstavuje výraznú záťaž pre srdce. Dlhodobé pôsobenie týchto stresových hormónov môže viesť k nepravidelnej činnosti srdca, čo sa môže prejaviť nerovnomerným rytmom tepu, bolesťou alebo napätím v oblasti hrudníka. U jedincov s už existujúcimi srdcovými ochoreniami môže chronický stres zvyšovať riziko vzniku závažných komplikácií, ako je infarkt myokardu.
Kožné problémy a vypadávanie vlasov
Stresové hormóny, ako sú tie vylučované nadobličkami, spôsobujú zúženie krvných ciev a obmedzujú periférnu cirkuláciu. To znamená, že pokožka, ktorá už môže byť namáhaná, nedostáva dostatok živín a kyslíka. Ak sa k tomu pridá hormonálna nerovnováha spôsobená stresom, negatívne účinky sa prejavia aj na našom vzhľade. Medzi najčastejšie problémy patria akné, hyperpigmentácia, rôzne vyrážky, ekzémy, stenčenie pokožky a zvýšené vypadávanie vlasov – všetky tieto prejavy môžu byť dôsledkom zvýšenej hladiny kortizolu a dlhodobého stresu.
Znížená imunita
Príliš veľa kortizolu v krvi znižuje obranyschopnosť organizmu, takže sme náchylnejší na infekcie a opakovanie niektorých zdravotných problémov (napríklad prepuknutie herpesu je najčastejšie v stresových situáciách).
Zdravie buniek
Kortizol, ktorý cirkuluje v tele, má schopnosť ovplyvňovať bunkové procesy vrátane expresie génov. Chronicky zvýšené hladiny kortizolu môžu narušiť rovnováhu v bunke a z dlhodobého hľadiska ovplyvniť jej fungovanie. Stres, spojený s neustále zvýšenými hladinami tohto hormónu, môže byť faktorom prispievajúcim k vzniku rôznych zdravotných problémov. Aj keď priame spojenie medzi stresom a vývojom zhubných novotvarov nebolo jednoznačne dokázané, je známe, že chronický stres môže oslabovať imunitný systém a znižovať schopnosť tela brániť sa pred poškodením buniek.